Pred 90 rokmi zavraždili nacisti rakúskeho kancelára E. Dollfussa

Viedeň/Bratislava 24. júla (TASR) - Vo štvrtok uplynie 90 rokov odvtedy ako ozbrojené nacistické skupiny, oblečené v uniformách rakúskej armády, prepadli vo Viedni budovu úradu spolkového kancelára Engelberta Dollfussa, ktorý na následky strelných zranení zomrel.

Dollfus skonal 25. júla 1934 pri pokuse o nacistický puč. Narodil sa 4. októbra 1892 v rakúskej obci Texingtal v spolkovej krajine Dolné Rakúsko. Pre jeho výšku, 151 cm, a spôsob vlády, ho prezývali "Milimetternich".

Pochádzal z maloroľníckej rodiny z dolnorakúskej oblasti Mostviertel. Ako nábožensky založený mladík študoval najprv v kňazskom seminári, potom na právnickej fakulte Viedenskej univerzity a nakoniec študoval národné hospodárstvo na univerzite v Berlíne.

Počas prvej svetovej vojny bol najprv odmietnutý pri žiadosti o prijatie do armády kvôli malej postave, ale neskôr bol prijatý a poslaný na taliansky front do Álp, kde sa v závere vojny dostal do zajatia. Po prvej svetovej vojne získal ešte doktorát práv.

Po vojne pracoval ako sekretár roľníckej asociácie na ministerstve poľnohospodárstva. V roku 1927 sa stal riaditeľom poľnohospodárskej obchodnej komory pre Dolné Rakúsko a v roku 1930 bol ako člen konzervatívnej Kresťanskej sociálnej strany menovaný prezidentom rakúskych federálnych železníc. Rok na to bol menovaný ministrom poľnohospodárstva a lesov.

Ako veriaci katolík a konzervatívec sa inšpiroval svojim predchodcom Ignazom Seipelom a ideológom Othmarom Spannom a vychádzal z presvedčenia, že Rakúsko môže byť vyvedené z hospodárskej a politickej krízy iba zavedením stavovského štátu. Takto usporiadaný štát mal postaviť hrádzu nacizmu, komunizmu a dokonca aj sociálnu demokraciu.

Rakúskym kancelárom sa stal 20. mája 1932 ako predstaviteľ pravicovo koaličnej vlády. Zároveň sa tiež stal ministrom zahraničia. Jeho protiinflačné opatrenia boli vo vtedajšom medzivojnovom Rakúsku veľmi nepopulárne a Dollfuss čoskoro na to rozpustil parlament a vládol pomocou dekrétov.

Tento postup ospravedlňoval ako nevyhnutné opatrenie voči vzrastajúcemu vplyvu nacistov v Rakúsku, ktorého sa obával. Tiež vyradil z činnosti ústavný súd a udržiaval si dohľad nad tlačou. Ďalej nasledoval zákaz verejných zhromaždení a tiež zákaz komunistickej strany i organizácie Schutzbund.

V auguste 1933 vytvoril monopolnú vládnu stranu na podporu svojho režimu zvanú Vaterländische Front (Vlastenecký front) a zlúčil Kresťanskú sociálnu stranu s polovojenským a nacionalistickým Heimwehrom.

Bolo zrejmé, že v nasledujúcich voľbách by nacisti získali väčšinu a Rakúsko by prestalo existovať ako štát a pripojilo sa k Nemecku. Aby tomu zabránil, zakázal Dollfuss v júni 1934 rakúsku NSDAP.

Osudným sa mu stal 25. júl 1934, keď vnikla skupina ôsmich rakúskych nacistov do budovy kancelárstva a kancelára naháňali po rôznych kanceláriách: Napokon Dollfussa dostihli a dvoma ranami z revolveru ho postrelil Otto Planetta.

Zraneného Dollfussa doniesli do jednej z kancelárií a položili ho na pohovku. Ležal v nej skoro štyri hodiny a smrteľne krvácal. Nikto mu nepomohol. Do miestnosti vošiel minister vnútra Emil Fey, aby ho presvedčil k súhlasu s nástupníctvom bývalého hajtmana Štajerska a veľvyslanca v Taliansku Antona Rintelena do funkcie kancelára. Dollfuss potom stratil vedomie a zomrel.